[ 29.5.2018, Miroslava Bobáková, Nadační fond Slovak-Czech Women’s Fund ]

Niet pochýb, že Istanbulský dohovor predstavuje najkomplexnejší regionálny i medzinárodný nástroj v zasadzovaní sa proti násiliu páchanému na ženách a ich deťoch ako rodovo podmienenému násiliu  a domácemu násiliu. Komplexnosť dokumentu je možné vidieť v tom, že reaguje na celú infraštruktúru podpory pre ženy zažívajúce násilie. Nabáda k primeranej odozve zo strany polície, justície, poskytovateľov zdravotných i sociálnych služieb. Jasne hovorí o potrebe podporovať mimovládne organizácie, ktoré majú v problematike násilia páchaného na ženách významné, rokmi získavané poznatky a v praxi uplatňujú overené postupy. Motivuje k tvorbe vzdelávacieho systému, ktorý informuje aj o problematike rovnoprávnosti mužov a žien. Inými slovami, vytvára systém záväzkov smerom k lepším politikám, opatreniam a mechanizmom, ktoré zodpovedajúcim spôsobom reagujú na prítomnosť násilia v životoch mnohých žien.

Žiaden z vyššie menovaných aspektov Istanbulského dohovoru sa nezdá byť problematickým. Tak v čom predstavuje pre časť slovenskej spoločnosti problém, až natoľko veľký, že bráni jeho ratifikácii a uznaniu?
Problémom sa javí byť pojem rod. Rod je chápaný ako nebezpečný termín, s potenciálom meniť poriadok vecí. Poriadok vecí reprezentujú najmä predstavy o usporiadaní sveta, ktorý dáva mužom a ženám v ich životoch jasne definované roly. Pritom rod predstavuje kultúrny prepis biologického pohlavia. Ako analytická kategória umožňuje vedecky skúmať a spoznávať, čo znamená byť v rôznych kultúrnych a spoločenských kontextoch mužom a ženou. Pritom, je faktom, že byť ženou v kontexte súčasných spoločenských štruktúr, ktoré produkujú hierarchie a nerovnosti, znamená čeliť sexizmu a rôznym formám násilia.

Na Slovensku je možné vidieť silnú mobilizáciu proti ratifikácii Istanbulskému dohovoru zo strany konzervatívnych skupín. Do tejto mobilizácie sú zapojené aj cirkvi. Vo februári 2018 bolo napríklad zverejnené „Vyhlásenie najvyšších predstaviteľov kresťanských cirkví v Slovenskej republike k tzv. Istanbulskému dohovoru“, ktoré sa voči nemu jasne vymedzilo. Súčasťou kampaní proti Istanbulskému dohovoru je organizovanie sviečkových a ružencových pochodov v rôznych mestách Slovenska, zbierajú sa podpisy pod petíciu s názvom „Zastavme zlo z Istanbulu“.

Mobilizácia širokej verejnosti proti ratifikácii je rámcovaná pro-rodinným a tzv. anti-genderovým programom. Podpora rodiny je súčasťou rétoriky, ktorá sa prezentuje ako alternatíva voči inak nebezpečnému, zmeny prinášajúcemu Istanbulskému dohovoru. Slovenský dohovor za rodinu, Pochod za rodinu, to všetko vytvára doménu, ktorá sa vo verejnom priestore autoritatívne presadzuje. Spoločný postup cirkví, angažovanie sa konzervatívnych veriacich, rituálna podoba verejných stretnutí, jazyk vyhlásení a komentárov smerom k odmietnutiu Istanbulského dohovoru, to všetko vytvára mocný komplex, ktorý verejnosť emocionálne dráždi a aktivizuje.

Reakcia ženskoprávnych organizácií, aktivistiek a odborníčok na toto dianie je v rámci je racionálna, vzhľadom na znalosť prostredia a mechanizmov podpory žien. Zároveň je rešpektujúca, keďže vychádza zo znalosti situácie žien zažívajúcich násilie. Avšak, v súperení s emociálne sýtenou mobilizáciou môže strácať na sile i viditeľnosti.

V takejto situácii potrebujú veľa podpory všetci a všetky, ktorí a ktoré sa za odstránenie násilia páchaného na ženách zasadzujú. Vysvetľovanie problematiky násilia páchaného na ženách v médiách, na diskusných fórach, seminároch a workshopoch pre verejnosť, informačné i mobilizačné kampane, to všetko je súčasťou krokov, ktoré robia najmä ženskoprávne organizácie a aktivistky v prospech žien. Významnou príležitosťou pripomínania si potreby riešiť problematiku násilia páchaného na ženách na rôznych úrovniach je globálna kampaň 16 dní aktivizmu proti násiliu páchanému na ženách, ktorá sa koordinovane realizuje aj na Slovensku. Počas kampane sa pod záštitou ženskoprávnych organizácií v rôznych mestách Slovenska organizujú rozmanité podujatia. Tie bývajú zavŕšené verejným vypískaním násilia, obyčajne na námestiach ako významných verejných priestoroch. Od roku 2013 bolo na Slovensku dva razy pripravené podujatie – Ocenenie Pieta žena. Nadväzujúc na rovnomennú informačnú kampaň spred niekoľkých rokov, toto ocenenie je vyjadrením uznania významným individuálnym a kolektívnym iniciatívam v prospech odstraňovania násilia páchaného na ženách.

Istanbulský dohovor predstavuje dokument, ktorý vychádza z hodnotového rámca ľudských práv. Jeho prijatie má nielen praktický, ale aj symbolický význam. Spochybňovanie akýchkoľvek častí Istanbulského dohovoru trivializuje celý rámec, akým sa spoznáva (cez výskum), rieši (cez účinné intervencie) a nakoniec i odstraňuje (cez zmenu paradigmy a spoločenských štruktúr) násilie páchané na ženách a ich deťoch a domáce násilie. Je v záujme nás všetkých, ktorým záleží na ženách, deťoch a rodinách, aby bol Istanbulský dohovor ratifikovaný a implementovaný.