 |
|
 |
Náhradné výživné nepovzbudí neplatičov
[ 3.8.2004, Ing. Ľuba Holešová - Fórum osamelých matiek
Rodičovství > Rodičovství
]
Parlament prijal zákon o náhradnom výživnom. Fakt, ktorý s radosťou prijali všetky spolky a združenia zaoberajúce sa problematikou neúplných rodín, alebo žien. Všetky sa už totiž aspoň raz stretli s fenoménom nevymožiteľného výživného. Proti hlasom, ktoré hovoria o nesystémovom kroku by som chcela objasniť len nasledovné: Zákon o náhradnom výživnom umožňuje vyplácať úradom práce výživné rodičovi, ktorému druhý rodič dlhuje výživné najmenej tri mesiace. Podmienkou vyplácania výživného je:1. potvrdenie príslušného súdu, o tom, že bol podaný návrh na vymáhanie výživného, 2. potvrdenie zo školy, ktorú oprávnené dieťa pravidelne navštevuje.Dovolíme si vyzdvihnúť nemalú výchovnú funkciu na matky, ktoré by prípadne svoje deti do školy nechceli pravidelne posielať. Pre povinného rodiča – napr. otca, vzniká odo dňa oznámenia o začatí konania o náhradnom výživnom povinnosť a aj právo zdokladovať, že výživné má uhradené v plnej výške určenej súdom. Každý poctivý platiteľ má šancu zrušiť konanie o náhradnom výživnom v tomto štádiu. Ak tak nevykoná, začne Úrad práce oprávnenej, napr. matke, vyplácať náhradné výživné v plnej výške, alebo doplácať zameškanú čiastku výživného. Platí sa aj vtedy, keď povinný platí len časť výživného. Samé/i uznáte, že čiastočnou úhradou sa rozhodnutie súdu o stanovenej výške výživného nedodržuje. Súd predsa vymeria čiastku výživného vždy buď po dohode rodičov, alebo po vykonaní dokazovania o majetkovej situácii oboch rodičov. Na zamedzenie zneužívania výživného je stanovená sankcia za neplatenie vo výške 25% hradenej sumy. Opäť vyzdvihujeme značný výchovný význam tejto sankcie. Tiež si dovolíme upozorniť, že práve ženské organizácie prispeli ku zníženiu sumy z pôvodne navrhovaných 50% na 25% v procese schvaľovania zákona. Doterajšia situácia vo vymáhaní výživného je u nás pomerne zlá a dotýka sa hlavne detí z neúplných rodín, ktorých živiteľkou je žena. Je to spôsobené z veľkej časti aj u nás zvláštnym fenoménom, že otcovia detí, ktorí opustia z rôznych dôvodov rodinu, chápu výživné, alebo inak “príspevok na výživu detí“, ako príspevok na výživu ženy. Veľmi často opúšťajú svoju prácu, alebo podnikanie a pracujú na čierno, len aby sa im suma výživného nezvýšila. Žiaľ, výživné na deti sa stáva nástrojom pomsty na žene. Pritom by mohli začať vlastne zarábať viac, lebo na to majú všetky predpoklady – nadčasy, cestovanie, dochádzanie za prácou a pod. Teraz nepíšem a otcoch - chronických neplatičoch všetkého, čo táto spoločnosť vyžaduje. Avšak aj to sú otcovia a ich deti môžu raz byť našimi prezidentmi/kami, alebo vedcami/kyňami. A aj tieto deti majú nárok na výživné, ktoré stanoví štátna moc – súd. Pozerám sa na argumentáciu o našich reformách, že zákon o náhradnom výživnom je nesystémový krok. Nesúhlasím. Reformy predsa robíme pre nás. Chceme robiť pravicové adresné reformy. Znamená to väčšiu starostlivosť o jednotlivca, ktorý tejto spoločnosti prináša úžitok. Znamená to aj odstránenie niektorých pokrivených chápaní role matky - ženy z komunistickej éry. Prečo by sme ju mali nútiť behať po polícii, súdoch a úradoch, keď sa má starať o deti? A má sa o ne starať za dvoch. Reformy predsa neznamenajú odkrojiť všetkým, ale odkrojiť nepoctivým a pridať poctivým, ktorí/é sa starajú o spoločenský prospech. A tým rozhodne deti sú, alebo nie?upravené redakciou
|
|
|
|
