 |
|
 |
Otvorený list KDH
[ 28.5.2003, Lenka Šimurková
Rodičovství > Reprodukční práva
]
Vážení predstavitelia KDH.
Navštívila som vašu web stránku s cieľom nájsť a pochopiť motívy, ktoré vás viedli k otvoreniu tejto veľmi citlivej záležitosti.
Tému „rodina“ máte síce na stránke obsiahnutú naozaj dostatočne, žiaľ, to je všetko, čo by s kauzou „stop interrupcii“ mohlo aspoň trochu súvisieť. Konkrétne stanovisko som sa priamo od zdroja nedozvedela.
Ešte predtým, ako vám, s dovolením, predostriem to svoje, cítim potrebu sa predstaviť. Som žena v tzv. fertilnom veku, po chorobe neschopná reprodukcie. Žijem so svojim stálym partnerom v manželstve. Nikdy som nebola tehotná, teda som ani nežiadala o interrupciu, hoci sme s manželom ani pred vypuknutím choroby okrem prirodzenej metódy prerušovanej súlože nepoužívali žiadnu inú formu antikoncepcie. Inak povedané, po dieťatku som vždy veľmi túžila a teraz sa síce statočne, ale len ťažko a pomaly zmierujem s tým, že mi osud odoprel toto požehnanie.
Zatiaľ pravdepodobne spĺňam všetky podmienky človeka, ktorý by podľa všeobecných predstáv mal byť zástancom vášho snaženia. Z egoistického individuálneho pohľadu by mi dokonca mohli vyhovovať detské domovy plné nechcených detí... Detí, ktoré ich matky síce v súlade s kresťanskými zásadami „nezabili“, len ich 9 mesiacov nekresťansky nenávideli a každučký deň mysleli iba nato, aby tá chvíľa, keď sa svojho bremena zbavia, prišla čo najskôr... Plné detí, ktoré prežijú celé svoje detstvo i mienkotvorné obdobie puberty v ústavoch neschopných vykúzlenia ani náznaku kresťanskej rodiny.. Detí, ktoré miesto rodičov spoznajú len zamestnancov štátu, a tí si iba urobia svoju prácu - viac či menej dobre. Detí, ktoré po dosiahnutí plnoletosti ostanú na ulici bez láskyplného zázemia len so smiešnym „štartovacím“ balíčkom... Po schválení vášho návrhu by takýchto detí iste veľmi pribudlo, takže z toho zvráteného hľadiska by som mala byť za – veď pri žiadosti o adopciu by som predsa mala možnosť omnoho väčšieho výberu ako dnes!
Tento motív však musím rozhodne odmietnuť. Aj menej zainteresovaní by iste namietali, že ženy, ktoré žiadajú o interrupciu, nenesú žiadnu zodpovednosť za ženy, ktoré z rôznych príčin nemôžu mať vlastné deti. Tendenčne spájať tieto dve skupiny „nešťastníčok“ je pre oba „tábory“ priveľmi bolestné, neprijateľné. Ľudia, ktorí používajú argument „koľké ženy by tak veľmi chceli mať deti, dali by za tú možnosť prvé-posledné a tieto mrchy nezodpovedné ich len tak zmárnia!“ sú buď úplne bez citu, alebo nepoznajú žiadnu ženu s takýmto osudom a sami nie sú schopní precítiť ich životné rozpoloženie.
Dokonca aj poslanec za KDH Alojz Rakús vo svojej eseji „Rodina v ohrození“ uverejnenej na vašej web stránke pripúšťa, že jediným pozitívnym javom v demografickom vývoji Slovenska v poslednom období je znižujúci sa počet interrupcií. Vzápätí sa snaží tento údaj čiastočne znehodnotiť trochu infantilnou logikou, že keďže klesá počet tehotenstiev, klesá prirodzene aj počet interrupcií... V skutočnosti je dôležitý práve autorom nepovšimnutý fakt, že stúpa podiel tehotenstiev končiacich pôrodom – čo posúva celú štatistiku do úplne inej roviny. Je síce chvályhodné, že KDH má úprimnú starosť o prežitie nášho „druhu“, ako motív na zrušenie interrupcie to však podkladám za maximálne nedostačujúce. Dalo by sa dokonca predpokladať, že po schválení vášho návrhu celkový počet tehotenstiev, resp. počet narodených detí ešte výraznejšie klesne, keďže chýba akákoľvek koncepcia podporujúca zvýšenie želaných tehotenstiev /napr. aj pomocou aktívnej podpory liečby neplodnosti/– toto totiž jednoduchý zákaz interrupcie nerieši - a zároveň si zo strachu zrejme vstúpi do svedomia aj tá skupina žien, ktorá doteraz nepoužívala antikoncepciu iba z akejsi ľahkovážnosti, pričom interrupciu si nechávala v zálohe iba ako relatívne prístupné riešenie prípadného neželaného tehotenstva.
Z medializácie celého vášho snaženia mi zatiaľ ako najsilnejší motív zrušenia interrupcií vychádza postoj KDH k otázke akceptovania plodu resp. ľudského embrya ako ľudskej bytosti so všetkými ústavnými právami z toho vyplývajúcimi (všimnime si, zatiaľ samozrejme žiadne povinnosti J) a to už počínajúc počatím. Tento postoj jednoznačne vychádza z náboženského presvedčenia predstaviteľov strany, ktorá deklaruje príslušnosť ku kresťanskej viere už v samotnom jej názve. Nebudem sa púšťať do polemiky, či je podľa mojej mienky tento postoj správny, alebo nie. Nie som ani biológ ani teológ.
Podstatné je, že som žena, a ako takej sa ma táto téma bytostne týka. Pretože ja NIE SOM VERIACA a žiadam, aby zákony tohto štátu slúžili všetkým občanom bez rozdielu vierovyznania, tak, ako mi to zaručuje ústava! Pritom nie je podstatné, či možnosť interrupcie využijem alebo nie, či s ňou súhlasím, alebo nie. Vy ma NESMIETE obrať o právo na rozhodbutie O MOJOM ŽIVOTE!
Ženy, mali by ste dôraznejšie žiadať od týchto pánov, ktorí sa tak radi oháňajú kresťanskou morálkou, ctia si svätú stolicu, ale ich manželky ešte nie sú v klimaktériu a predsa nerodia ďalšie deti (okrem Tonyho Blaira)– takže vlastne proti bohu pravdepodobne používajú nejakú formu antikoncepcie pri plnení si manželských povinností, žijú „na divoko“ ešte pred svadbou atď., aby vám trochu menej farizejsky zdôvodnili, prečo chcú tak veľmi ochraňovať ešte nepočaté životy, keď ani z pozície vládnucej strany nie sú schopní ochraňovať a starať sa o tie deti, ktoré už žijú!!! Ženy, nenechajte si zobrať vaše právo rozhodovať o VAŠOM ŽIVOTE! Nedovoľte, aby za vás rozhodla zbabelá stredoveká inkvizícia!
S úctou
Lenka Šimurková
žena
|
|
|
|
