 |
|
 |
Týrané ženy majú oprávnený strach oznámiť prípad polícii
[ 15.1.2003, SITA
]
Na Slovensku je stále nedostatok krízových centier pre ženy, ktoré sa potrebujú oslobodiť od svojich manželov - tyranov. Iba 10% násilnej trestnej činnosti v domácnostiach je oznámených a ešte menšie percento skončí v súdnej sieni.
Vyhrážky smrťou, bitky či ponižovanie sú v mnohých domácnostiach na dennom poriadku. Ak žena s deťmi zostane bez pomoci, môže to skončiť aj takou tragédiou, aká sa odohrala na Silvestra v Tušiciach v Michalovskom okrese, kde otec zastrelil svoje dve malé deti a potom seba. Ako pre agentúru SITA uviedla výkonná riaditeľka krízového centra Fenestra v Košiciach Monika Grochová, mnohé ženy majú oprávnený strach oznámiť prípad polícii. Boja sa svojich manželov, ktorí po takomto oznámení neskončia vo väzbe, dokonca nie sú ani zaistení, ale zostanú na slobode a pripravia svojim najbližším ďalšie peklo. Spravia čokoľvek, aby marili vyšetrovanie, ovplyvňovali svedkov a pokračujú v týraní.
Slovensko ma štandardnú legislatívu, je však potrebné zmeniť zvyky a postupy inštitúcií, ktoré majú zo zákona pomáhať obetiam. Zo sto percent násilnej trestnej činnosti v domácnostiach je iba desať percent oznámených a iba veľmi malé percento skončí v súdnej sieni. Ako dodala Grochová, problém nie je v tom, že sa obete nechcú chrániť, tu zlyhávajú štátne inštitúcie a jednotlivci. Téma domáceho násilia je u nás dlhodobo tabuizovaná, málo diskutovaná a považovaná za normálnu súčasť rodinného života, násilie v blízkych vzťahoch je totiž v našej spoločnosti hlboko zakorenené. Až 70 percent násilnej trestnej činnosti sa odohráva práve v rodinách a až v 95 percentách sú páchateľmi muži. Ak bude spoločnosť považovať násilie aj naďalej za súkromný problém obete a násilníka, tak sa reálna situácia obetí bude naďalej zhoršovať a vraždy, samovraždy ako aj poškodzovanie zdravia žien a detí bude na Slovensku stále súčasťou denného spravodajstva. "Násilie totiž samo od seba neprestane," zdôraznila Grochová.
|
|
|
|
