 |
|
 |
Nemecko ako príklad ochrany života
[ 14.2.2003, Oľga Pietruchová
Multikulturně > Ženy ve světě
]
V článku pána Jedličku (Sme, 6.2.) ako i v argumentácii KDH a ministra spravodlivosti Lipšica sa uvádza príklad pozitívneho rozhodnutia ústavného súdu v Nemecku o ochrane života. Takáto argumentácia vyvoláva pocit, že v Nemecku sú interrupcie protiústavné a zakázané. Nie je to však pravda, táto argumentácia je (vedome?) vytrhnutá z celkového kontextu. V Nemecku sa vykonáva ročne 7 interrupcií na 1000 žien, čo je porovnateľné s Holandskom a Belgickom (na Slovensku je to v súčasnosti 13).
28. mája vyniesol nemecký ústavný súd rozhodnutie, že ochrana života zakotvená v ústave platí aj pred narodením. Napriek tomu je reguláciou od 29. júna 1995 povolené vykonanie interrupcie do 12. týždňa tehotenstva na žiadosť ženy s podmienkou, že táto absolvuje konzultáciu. Ako je teda možná kombinácia ústavnej ochrany života a liberálnej regulácie vykonávania interrupcií?
Ústavná ochrana života nemá absolútny charakter a nemá vždy prednosť pred inými právami, stojacími s ňou v koflikte ako sú právo ženy na súkromie, dôstojnosť, telesnú integritu, osobnú bezpečnosť, právo na rozhodovanie o sebe ako i ochranu jej zdravia a života v prípade ohrozenia tehotenstvom. Ukončenie tehotenstva preto môže byť povolené v prípadoch, keď štát nemá legitimitu vstupovať do súkromia ženy a nútiť ju k určitým obetiam. Žena, ktorá sa rozhodne ukončiť tehotenstvo, musí absolvovať konzultáciiu v autorizovanej poradni a tá jej vystaví potvrdenie. Konečné rozhodnutie je ale ponechané na ženu. Donedávna poskytovala aj katolícka cirkev autorizované poradenstvo a vystavovala o ňom nutné potvrdenie. Pred rokom sa rozhodla potvrdenia nevydávať, čím si de facto podstatne obmedzila možnosť vplývať na ženu a tým vlastne účinne ochraňovať nenarodený život.
Podľa rozhodnutia nemeckého ústavného súdu nemá zákonodárca právo principiálne rezignovať na zákonnú ochranu života pred narodením, pričom však trestnoprávny dopad je ponímaný ako nepodstatný. To znamená, že zákonodárca nemá posudzovať interrupciu ako trestný čin, pokiaľ je ochrana života pred narodením podradná iným právam. Interrupcie v Nemecku sú teda v rozpore s právom, ale dekriminalizované a legálne „trpené“. Nemecká regulácia je ukážkou toho, že právne kompromisy sú v záujme praktického života a zdravého rozumu nielen možné, ale i nutné.
Ochrana života garantovaná nemeckou ústavou v praxi znamená, že štát nielen zabezpečuje sieť autorizovaných konzultačných stredísk pre tehotné ženy a prenatálnu starostlivosť, ale hlavne dobré životné podmienky a ochranu pre deti, tehotné ženy, matky a rodiny. Na záver mi nedá nepoukázať na súčasný principiálny postoj Nemecka k vojne ako takej, ktorý najlepšie charakterizuje úprimnú snahu o ochranu života. Možno by si z neho mali vziať príklad tí najhlasnejší „bojovníci proti interrupciám“ – na Slovensku minister spravodlivosti a vo svete americký prezident.
|
|
|
|
